Etiketa v judo

Ak berieme etiku ako najvnútornejšie zákonitosti správania sa jedinca, etiketa je súhrn príkazov, predpisov a nariadení týkajúcich sa vonkajšej, formálnej stránky správania sa určitej skupiny ľudí. Štruktúra etikety bola zostavená tak, aby niečo vyjadrovala. Je nám však jasné, že nie je takmer možné sa úplne stotožniť s etiketou tak, aby formálna podoba správania bola aj vnútorne, emocionálne prežitá. Tieto pravidlá, nariadenia a predpisy (10 Buddhových KAI, Musashiho DOKUKÓDÓ…), to nie sú proste predpisy, ktoré sa dajú pochopiť len rozumom, to sú predpisy, ktoré sa musia cítiť. Ak sme v niektorých prípadoch svedkami toho, že sa etiketa stáva prázdnym, nič nehovoriacim rituálom, nie je to chybou etikety ako takej, ale ľudí, ktorí ju praktizujú.

     Etiketa však môže byť účinným prostriedkom, najmä psychologickým, pre vybudovanie hodnotových rebríčkov v oblasti etiky. Dodržiavanie etikety, ak sa s ňou človek stotožní, mení do určitej miery aj jeho vnútorné postoje. Mohlo by sa zdať, že obmedzenia, ktoré sú vyvolané etiketou, musia u jedinca spôsobiť nechuť, odpor a averziu. U koho však dochádza k úplnému rozkolu medzi jeho vnútornými postojmi a medzi etiketou Judo, ten odchádza z Dojo sám. Je to vlastne v poriadku s princípmi Judo. Judo nikoho k ničomu nenúti, Judo je len prostriedkom pre formovanie, nie pre zmenu osobnosti. Všetci sú slobodní ľudia, majú sa možnosť rozhodnúť sami o odchode. My už dnes nevyžadujeme aby každý koho prijmeme do Dojo bol budhista. Chceme a snažíme sa z každého vychovať dobrého človeka.
Etika a etiketa.

    Dva termíny, ktoré sa niekedy zamieňajú, inokedy stotožňujú. Vo všeobecnosti však možno povedať, že kde niet etiky, tam etiketa vyznieva falošne a stáva sa samoúčelnou. Na rozdiel od etiky, ktorá je tvorená históriou, etiketa históriou vytvorená bola. Etiketa predstavuje prepojenie cvičenca s históriou a tradíciami. Každý z nás je produktom historického vývoja. A len vtedy, ak pochopíme tento vývoj, môžeme si uvedomiť svoje miesto, svoju cenu a svoju úlohu. Všetkým je nám jasné, že miesto a čas, v ktorom žijeme, ovplyvňujú naše myslenie, naše konanie, našu existenciu. Miesto nás ovplyvňuje svojimi národnými tradíciami a kultúrou. Čas, práve stupňom vývoja etiky.

     Etiketa, ktorú dodržiavame dnes, určite nie je presnou kópiou tej, podľa ktorej sa riadili, a ktorú si vážili starí majstri. Jednak je to spôsobené časom, jednak určitým spoločenským vývojom a v našich podmienkach najmä podmienkami a prostriedkami, ktoré sú nám k dispozícii. Rešpektovanie týchto pravidiel správania sa na maximálnu možnú mieru nie je teda len bezobsažnou hrou, ale je to duchovné spojenie sa so všetkými, ktorí Judo cvičili a ctili. Nedá sa to vysvetliť, nedá sa pochopiť prečo je dôležitý pocit identity s myslením hnutia a kontinuity s minulosťou, musí sa to cítiť. Práve toto spojenie sa s minulosťou je jednou z hodnôt, od ktorej by sa nemalo ustupovať. Etiketa nám navonok ukazuje, kto má kedy koho pozdraviť, kto kedy rozprávať, kto je akou autoritou a pod. Etiketa v Judo teda trénerovi umožňuje omnoho ľahšiu komunikáciu so zverencami.

     Pod vplyvom týchto pravidiel sú ľahšie ovládateľní. Veď už v starom japonskom prísloví sa hovorí: „Disciplína vedie k radosti.“ A je to skutočne tak. Pri striktnom dodržiavaní určitých pravidiel, pri železnej disciplíne, dochádza nakoniec k tomu, že cvičenci sa do Judo doslova zamilujú. Judo je ich životom aj láskou.

     Často sa stretávame s názorom, že niektoré športy sú manifestáciou agresivity. Mnohí ľudia vidia v týchto športoch len neestetické, agresívne aspekty. Lukostreľba, šerm, zápasenie, box, karate, Judo, … Áno, v skutočnosti tieto športy ponúkajú nevyvrátiteľné dôkazy agresívneho správania. Niektorí sociológovia tvrdia, že toto agresívne správanie je výsledkom kultúrnej indokrinácie.

     Všetky tieto javy a aspekty sú však v úplnom protiklade a protirečení vyhláseniam ľudí, ktorí sú v spojení s bojovými umeniami. Prečo judisti tvrdia, že štúdiom Judo priviedli svoje „ja“ k vyššej morálke, k menšej násilnosti, k mierumilovnosti? Najprv si musíme ujasniť význam slov násilie a agresivita. Omyl v posudzovaní Judo ako športu vychovávajúceho k násiliu pramení práve zo zamieňania týchto dvoch pojmov. „Z hľadiska psychologického poňatia športovej činnosti sa agresivita v športe chápe ako neodlučiteľná súčasť športového boja. Agresivita znamená útočnosť a bez tej sa športová bojovnosť nezaobíde.“ Agresivita je teda útočnosť, nie násilie. V bežnom živote by akýkoľvek rýchly pohyb, úchop či podmet mohol znamenať násilie, nie však v Judo, ktoré je obmedzované pravidlami aby nedošlo k zraneniu. V Judo dochádza k oslobodeniu mysle od očakávania, že sa niečo podobné môže stať. Preto ak chceme zistiť, či Judo plodí násilie, je nedostatočné sledovať len blízkosť tiel a rýchlosť pohybov. Ak zoberieme akýkoľvek prípad, je nám jasné, že východné „bojové športy“ nemajú negatívne vplyvy, ale naopak smerujú k znižovaniu tendencie násilia a pôsobia ako brzdiaci činiteľ. Judo čoraz častejšie prijíma sebakontrolu ako základný princíp, preto je veľký predpoklad, že judisti a športovci iných úpolových športov sa v budúcnosti stanú najdisciplinovanejšími športovcami.