Judo v Trnave

Zakladateľom novej športovej disciplíny pod názvom judo (jemná cesta, jemný smer) bol v roku 1882 Jigoro Kano, profesor telesnej výchovy v Tokiu. Z japonského sebaobranného umenia jiu-jitsu (džiu-džitsu) čerpá väčšinu základných prvkov a hmatov a zostavuje prvé pravidlá pre riadenie športového stretnutia. Tak bolo postavené jiu-jitsu na nový metodický základ, z ktorého vyrástlo nové športové odvetvie – judo.

     Judo pod názvom jiu-jitsu sa šíri z Japonska do sveta neraz aj romantickým spôsobom. Po zverejnení príhody japonského študenta Katsukama Highasiho, ktorý v New Yorku zneškodňuje presilu útočníkov pomocou jiu-jitsu búrlivo rastie záujem o „jemné umenie“ v americkej verejnosti. V Európe sa ujíma najprv v Anglicku, potom vo Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a neskôr aj v Československej republike.

     K záujmu o rozšírenie jiu-jitsu v Československej republike prispieva svojím vystúpením na športovom večere v pražskom Rádiopaláci v októbri 1935 Sarah Mayerová z Veľkej Británie. Táto 54 kilogramov vážiaca žena presvedčivým spôsobom poráža všetkých svojich československých súperov, medzi ktorými je aj jeden z najlepších inštruktorov a pretekárov jiu-jitsu, 110 kg vážiaci J. S. Dobó. Po tomto senzačnom vystúpení sa vyvodzuje záver, že judo (jiu-jitsu) je vhodným športom i pre ženy. V roku 1936 za zakladá Československý zväz jiu-itsu. Názov „judo“ sa ujíma hodne neskoro. U nás po prvý raz v histórii je namiesto jiu-jitsu oficiálne prijatý názov j u d o až v roku 1952. V roku 1960 je judo zaradené medzi olympijskí športy. Táto skutočnosť je veľkou vzpruhou k rozšíreniu juda vo svete i u nás.

     V Trnave vzniká prvý oddiel juda roku 1963 na strednej poľnohospodárskej technickej škole z podnetu Ing. Ivana Benedikoviča. Spočiatku sa ozývajú pesimistické hlasy, že tento šport sa v Trnave dlho neudrží. V meste kde po dlhé roky vládne futbal, hádzaná, atletika, cyklistika, ťažko niečo nové prenikne. Pomocnú ruku oddielu juda však podáva riaditeľstvo SPTŠ. Postupne sa oddiel dostáva do organizačnej štruktúry TJ Slávie Trnava.

    Základný káder nového oddielu v Slávii v roku 1965 tvoria Gabriel Stanislavský, Ján Horváth, Štefan Kováč, Ladislav Novák, Michal a Marián Mrva, Vladimír Pročka, Gregor Danišovič, Stanislav Vavro, Rudolf Gál a Stanislav Mocko. Tréningy ešte prebiehajú v telocvični SPTŠ v Trnave. V tomto období sa zúčastňujú na majstrovstvách Slovenska. Družstvo trnavských judistov v krajskom prebore sa umiestňuje v strede tabuľky. Veľkou propagáciou juda v Trnave sú priateľské stretnutia a organizované kurzy sebaobrany pre širokú verejnosť.

   V roku 1966 má nový oddiel Slávie už 60 registrovaných členov. Trénerom oddielu je Ing. Ivan Benedikovič. Vypomáhajú mu aj dvaja pomocní tréneri – Vladimír Pročka a Ladislav Novák. Tréningy sa konajú v telocvični I. ZDŠ v bývalej budove SNB pod Mestskou vežou. V tom istom roku zakupuje TJ Slávia judistom novú žinenku, čím sa podmienky tréningu zlepšujú avšak nastávajú komplikácie s používaním telocvične. Pre prílišné obsadenie telocvične inými oddielmi, súťažiace družstvo judistov musí neraz odmietať stretnutia so súpermi v krajskej súťaži. Napriek tomu sa družstvo mužov umiestňuje na 3. mieste a judo v Trnave získava na popularite. Výberový nábor žiakov a žien sa darí na 100 %.

    Koncom januára 1967 sa volí nový výbor. Predsedom oddielu sa stáva Michal Forisch, tajomníčkou Oľga Ondrušková, podpredsedom a technikom Ing. Vladimír Pročka, pokladníkom Ladislav Novák, referentom agendy Peter Olšovský a referentom pre nábor Marián Mihálik a Marián Vandák.

    Počas roku 1968 oddiel pripravuje cvičencov na vyššie stupne výkonnosti. Súčasne úspešne organizuje kurzy sebaobrany a juda na všetkých trnavských stredných a učňovských školách. Pre množstvo záujemcov z radov mužov i žien sa konajú kurzy po celý rok. Schopnejších frekventantov kurzov vyberá oddiel pre aktívnu športovú činnosť v jude. Tým oddiel podstatne rozširuje svoju členskú základňu. Zúčastňuje sa aj oblastných preborov mužov i dorastencov. V súťaži jednotlivcov dosahuje jedno prvé, dve druhé a dve tretie miesta.

    Oddiel si na rok 1969 vytyčuje smelé plány. Chystá sa pripraviť členov na skúšky z vyššej sebaobrany „Gošin jitu-Aikin do“, vyškoliť časomeračov, pomocných trénerov a ďalšieho kvalifikovaného trénera, zabezpečiť 5 dní v týždni tréning a vybudovať v oddiele žiacku základňu. Žiaľ tieto plány pre nedostatok vlastných priestorov na tréningy, finančné ťažkosti a odchod niektorých borcov na vysoké školy a na vojenskú prezenčnú službu sa zatiaľ neuskutočňujú. V činnosti oddielu nastáva stagnácia. Jediným úsekom aktivity zostávajú kurzy sebaobrany a súťaže v Trnave. Oddiel ožíva až v roku 1971. Zásluhu na tom má nový výbor v zložení Ing. Ivan Benedikovič, Ladislav Kmeč, Ľudovít Šóš a Peter Šilhavý. Nový výbor stmeľuje káder borcov pre vytvorenie organizačných podmienok k súťaženiu.

Tento káder tvoria Šóš, Valentovič, Štefanovský, Kmeč, Groman, Gál, Kubán, Mihálik, Kameník a Gregor.

     V roku 1971 cestujú trnavskí judisti do Prahy vyskúšať svoje sily v súťaži o Veľkú cenu. Meranie síl nie je ľahké. Súťaže sa zúčastňujú popredné oddiely z =Čiech a Moravy. Slovensko prezentujú iba judisti Slávie Trnava. Aj keď Trnavčania nedosahujú popredné miesta, ich celkové umiestnenie v silnej československej konkurencii je čestné.

     Mužstvo v roku 1972 stabilizuje. Na majstrovstvách Západoslovenského kraja v súťaži jednotlivcov vo váhe do 63 kg získava Ľudovít Šóš medailu a postupuje na majstrovstvá Slovenska. I ďalší pretekári zaznamenávajú pozoruhodné umiestnenie. Rudol Gál (93 kg) – 5. miesto, Štefanovský (70 kg) – 5. miesto, Ladislav Kmeč (60 kg) – 6. miesto atď.

     Chlapci sa s chuťou púšťajú do bojov i v družstvách. V dlhodobej súťaži Mestského zväzu juda v Bratislave sa umiestňujú na 3. mieste so 138 bodmi.

     Vzhľadom na reorganizáciu oddiel Slávie Trnava má možnosť bojovať o druholigové kimoná v kvalifikácii, ktorá sa koná v Prešove. Chlapci v urputnom boji dosahujú jedinečný výsledok – postup do druhej ligy. Žiaľ druhú najvyššiu súťaž sú nútení odriecť, nakoľko nemajú kde trénovať. Telocvične škôl sú zaplnené, ani jedna škola nie je v stave zapožičať ich na viacdenné tréningy i zápasy a nová športová hala je ešte ďaleko pred dokončením. Obmedzené možnosti trénovania im poskytuje iba klub SZM Fortuna.

     Nedostatočné tréningy neumožňujú borcom rozvinúť potrebnú kondíciu. Napriek týmto ťažkostiam sa zúčastňujú o Veľkú cenu Bratislavy. Na tejto náročnej súťaži s medzinárodnou účasťou trnavskí judisti vzorne reprezentujú trnavské farby Slávie Trnava a mnohí z nich dosahujú vo svojich váhových kategóriách miesta v prvej desiatke.

     Ďalšia Veľká cena sa koná v Dubnici. Tu dosahuje Rudolf Gál výrazný úspech, keď vo váhe do 80 kg si odnáša šerpu víťaza. Miloslavovi Šefanovskému uniká bronz len o vlások.

    Na jar roku 1973 bojujú judisti Slávie v novom ročníku majstrovstiev Západoslovenského kraja vo výbornej forme. Veľa radosti je medzi borcami, keď predseda Slovenského zväzu juda E. Novotný im odovzdáva vybojovaný pohár víťaza. Na majstrovstvách kraja dosahujú totiž trnavskí judisti prvé miesto s počtom 67 bodov a skóre 145 – 65.

     Postup do druhej ligy si vybojovali v kvalifikačnom stretnutí v Banskej Bystrici a zároveň možnosť bojovať na majstrovstvách Slovenska, kde získali čestné 4. miesto. Toto umiestnenie je zatiaľ najväčším úspechom Trnavčanov. Treba zdôrazniť, že trnavskí chlapci dosiahli 4. miesto na majstrovstvách Slovenska pred účastníkom I. ligy EH Bratislava.

     Ďalšie úspechy dosahujú judisti trnavskej Slávie i na Veľkej cene Dubnice. Štefanovský získava druhé, Šilhavý štvrté a Mihálik piate miesto. Na majstrovstvách západoslovenského kraja Ľudovít Šóš tradične obsadzuje 3. miesto a tým aj účasť na majstrovstvách Slovenska.

     V roku 1973 sa uskutočňuje priateľské stretnutie v Trnave s Duklou Žilina. Zápas končí výsledkom 3:3.
V roku 1974 trénujú a súťažia už štyri družstvá judistov. Prvé družstvo mužov (A) bojuje v druhej lige, B družstvo mužov v divízii, družstvo dorastencov a žien v oblastnej súťaži. Káder A mužstva tvoria: Šóš, Valentovič, Štefanovský, M. Mihálik, Groman, P. Kováč, Šilhavý, Kubán, Gál a Horváth.

     Ľudovít Šóš dosahuje na majstrovstvách Slovenska 5.miesto. V kádri B mužstva bojujú Halada, Stanislavský, Rieger, F. Mihálik, Moravčík, Klukan a Malec. V družstve dorastencov, ktoré trénuje L. Kmeč sa nachádzajú mnohí talentovaní borci ako napríklad P. Šimončič, T. Bežuch, M. Sianta, M. Orolín, P. Domény, M. Dvornický, J. Pavlík, I. Pavlík, M. Glos, L. Janek, M. Polák, K. Tomík, E. Žák P.Kováč a ďalší. Dorastenec P. Šimončič obsadzuje na majstrovstvách Slovenska mužov 4. miesto vo váhe do 70 kg.

     O činnosť oddielu v novom funkčnom období sa stará výbor na čele s Ladislavom Kmečom. Funkciu prebral po Ing. Dvořákovi, ktorý ju vykonával v rokoch 1972-73.

V roku 1974 sa pre oddiel juda vytvárajú priaznivé technické podmienky. V novej športovej hale Družba majú judisti Slávie ideálne priestorové možnosti na tréningy i zápasy.

     Na popularizáciu Juda v Trnave sa využívajú názorné propagačné vystúpenia. V polčase futbalové ho stretnutia Interpohára medzi Spartakom Trnava a Vislou Krakov v druhej polovici júna 1974 vystúpili na štadióne Spartaka dorastenci, muži i ženy oddielu s ukážkami juda a sebaobrany. Toto propagačné vystúpenie bolo odmenené veľkým aplauzom obecenstva.

     Judo ako šport je príťažlivou silou pre mládež i dospelých svojou špecifickou vlastnosťou, ktorú možno vyjadriť heslom: Nielen silou sa víťazí!“. Rozvíja sa sebaovládanie, schopnosť bleskurýchlej reakcie, rad charakterových i fyzických predností. Ich súhrn dáva tomuto športu osobité čaro sebaistoty a poznania jedinečných schopností človeka, preto je judo športom, ktorý získava srdcia mladých ľudí.